Eucharistia

Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života (KKC 1324). Je to sprítomnenie obety Ježiša Krista na kríži a jeho víťazného zmŕtvychvstania. Pri poslednej večeri Pán ustanovil túto sviatosť slovami: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás... Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi." (porov. Lk 22,19 – 20).

Účinky Eucharistie:

hlboké spojenie s Kristom, odpustenie všedných hriechov, posila proti budúcim hriechom, jednota s Cirkvou ako Kristovým telom, predchuť nebeskej hostiny (KKC 1391 – 1405). Eucharistia je zároveň obetou i hostinou: Kristus sa sprítomňuje v premenenom chlebe a víne (transsubstanciácia, KKC 1376), aby nás živili jeho pravým telom a krvou.

Prečo pristupovať k Eucharistii?

Je to duchovný pokrm, ktorý dáva život večný: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život" (Jn 6,54). Prijímanie Eucharistie je najväčším vyjadrením jednoty s Kristom a s Cirkvou. Pravidelná účasť na svätej omši je nielen príkazom Cirkvi (CIC kán. 1247), ale predovšetkým darom a zdrojom milosti.

Úmysel na svätú omšu sa dáva preto, že svätá omša má nekonečnú hodnotu – je to sprítomnenie Kristovej obety na kríži. Cirkev od najstarších čias verí, že obetu svätej omše možno prinášať za konkrétne úmysly:

• za živých (prosba o Božie požehnanie, zdravie, pomoc v ťažkostiach, poďakovanie),
• za zomrelých (prosba o odpustenie hriechov a prijatie do neba).

Kňaz pri sv. omši vždy obetuje za celý Boží ľud, ale špeciálny úmysel, ktorý mu veriaci zveria, zdôrazňuje konkrétnu prosbu alebo osobu. Je to prejav viery, že Kristova obeta môže priniesť duchovné ovocie práve v tom, za čo sa modlíme. Zároveň je to aj spôsob, ako veriaci spájajú svoju osobnú prosbu a obetu s obetou Kristovou na oltári. Preto Cirkev odporúča veriacim zverovať svoje úmysly kňazovi – či už za seba, rodinu, chorých, zomrelých alebo vďakyvzdanie.

V našej farnosti si môžete nahlásiť úmysel u správcu farnosti alebo v sakristií kostola.