Sviatosť birmovania

Birmovanie je sviatosť, ktorá dovršuje krstnú milosť. Je darom Ducha Svätého na posilnenie kresťana, aby žil vieru dospelo a svedčil o Kristovi. Katechizmus zdôrazňuje: „Prijatie tejto sviatosti je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti" (KKC 1285).

Účinky birmovania:

zvláštne vliatie Ducha Svätého, dar siedmich darov Ducha (Iz 11,2), hlbšie spojenie s Kristom a Cirkvou, posilnenie na šírenie a obranu viery slovom i skutkom, ako aj nezmazateľný charakter, podobne ako pri krste (KKC 1302 – 1305). V liturgii birmovania zohráva ústrednú úlohu pomazanie krizmou a vkladanie rúk biskupom, ktorý je riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti (CIC kán. 882 – 883).

Prečo pristupovať k birmovaniu?

Aby kresťan rástol v zrelosti viery, stal sa pevnejším svedkom Krista a mal silu odolávať pokušeniam. Birmovanie nie je „rozlúčkou s Cirkvou" (ako sa niekedy, žiaľ, chápe), ale naopak – je plným začlenením sa do misijného poslania Cirkvi. Vďaka tejto sviatosti má veriaci duchovnú silu nehanbiť sa za Krista a vytrvať v skúškach.

Podmienky na prijatie sviatosti birmovania:

Podľa Kódexu kánonického práva (CIC, kán. 889 – 891):

1. Pokresťanenie a schopnosť – birmovanie môže prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný.

2. Primeraný vek – birmovanie sa obyčajne udeľuje v dospelom veku viery, u nás zvyčajne v období dospievania (okolo 14–16 rokov, podľa noriem biskupstva).

3. Pripravenosť – vyžaduje sa katechéza, t. j. príprava na pochopenie sviatosti, aby birmovanec vedel vedome obnoviť krstné sľuby.

4. Stav milosti posväcujúcej – pred prijatím sviatosti má ísť birmovanec na spoveď a účasť na sv. omši.

5. Úmysel – musí slobodne chcieť prijať túto sviatosť.

 Kto môže byť birmovný rodič?

 Je to podobné ako pri krstnom rodičovi (kán. 893):

• má mať aspoň 16 rokov,
• musí byť katolík, ktorý prijal sviatosť birmovania a Eucharistiu,
• má viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú prijíma,
• nesmie byť postihnutý kánonickým trestom (napr. exkomunikáciou),
• nemá byť rodičom birmovanca (ale môže to byť starší súrodenec, krstný rodič, priateľ, atď.).

Úloha birmovného rodiča je duchovne sprevádzať birmovanca, pomáhať mu žiť vo viere.

Prečo si dávam birmovné meno?

Znak duchovnej dospelosti – birmovanie je sviatosť, kde človek osobne preberá vieru „za svoju". Birmovné meno má vyjadriť nový, zrelší postoj viery.

Inšpirácia svätým – meno sa vyberá podľa nejakého svätca, ktorý má byť vzorom a orodovníkom v živote birmovanca.

Pokračovanie tradície – tak ako pri krste, aj tu meno symbolizuje identitu vo viere.