Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní dýchol na apoštolov a povedal: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené; komu ich zadržíte, budú zadržané" (Jn 20,23). Tým ustanovil sviatosť zmierenia, ktorú nazývame aj sviatosťou pokánia alebo spoveďou.

Účinky sviatosti zmierenia:

odpustenie hriechov, zmierenie s Bohom a Cirkvou, obnova posväcujúcej milosti, pokoj a duchovná útecha, sila do ďalšieho duchovného boja (KKC 1468–1470). Kňaz tu vystupuje ako služobník Kristov, ktorý v jeho mene vyslovuje rozhrešenie (CIC kán. 959).

Prečo pristupovať k spovedi?

Každý kresťan aj po krste zostáva slabý a náchylný k hriechu. Sviatosť zmierenia je cestou k očisteniu, k vnútornému pokoju a k obnove vzťahu s Bohom. Cirkev odporúča pravidelnú spoveď, aj keď človek nespáchal ťažký hriech, pretože to pomáha rásť vo svätosti.

Generálna svätá spoveď je spoveď z dlhšieho obdobia života, niekedy aj z celého doterajšieho života.

Robí sa zvyčajne vtedy, keď človek:

• dlhšie nebol pri sviatosti zmierenia,
• má pochybnosti, či sa v minulosti dobre vyspovedal,
• chce začať novú etapu života (napr. pred birmovaním, manželstvom, kňazstvom, rehoľou alebo pri duchovných cvičeniach).

Neznamená to, že by sa musel vyznávať všetko znova – už odpustené hriechy sa nevracajú, lebo Boh ich skutočne odpustil.

Generálna spoveď je skôr obnovením srdca: človek si prejde minulosť, vyzná, čo považuje za dôležité, a tak dôvernejšie odovzdá svoj život Bohu.

Pri nej sa odporúča:

• poprosiť kňaza o viac času,
• pripraviť si spytovanie svedomia podľa etáp života (detstvo, mladosť, dospelosť),
• hovoriť stručne, ale úprimne.

Čo je hriech?

Hriech je slobodný a vedomý skutok, myšlienka alebo zanedbanie dobra, ktorým sa človek odvracia od Boha a Jeho lásky. Porušenie Božích príkazov, ktoré nás chránia.

Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC 1849) hovorí:

„Hriech je previnenie proti rozumu, pravde a správnemu svedomiu; je to priestupok proti pravej láske k Bohu a k blížnemu."

Podstata hriechu nie je to len „porušenie pravidiel", je to narúšanie vzťahu: k Bohu, k ľuďom aj k sebe samému, je to odmietnutie Božej lásky a múdrosti.

Formy hriechu:

• v myšlienkach (závisť, nenávisť, žiadostivosť),
• v slovách (ohováranie, klamstvo),
• v skutkoch (krádež, cudzoložstvo, násilie),
• zanedbaním dobra (nepomôcť, keď môžem)

 Preto Cirkev hovorí, že hriech nie je len „urobenie niečoho zlého", ale aj neurobenie toho, čo je dobré.

Aký je rozdiel medzi ľahkým a ťažkým hriechom?

Cirkev rozlišuje ľahký (všedný) a ťažký (smrteľný) hriech:

Ľahký hriech (všedný)

Porušenie Božieho zákona v menšej veci, alebo aj vo vážnej veci, ale bez plného vedomia či dobrovoľného súhlasu, oslabuje lásku k Bohu, ale nezabíja ju úplne.

Príklad: malé klamstvo, netrpezlivosť, menšia lenivosť, ohováranie v maličkostiach

Ľahké hriechy sa odpúšťajú nielen vo sv. spovedi, ale aj modlitbou, skutkami lásky, účasťou na sv. omši.

Ťažký hriech (smrteľný)

Aby bol hriech smrteľný, musia byť splnené tri podmienky (KKC 1857):

1. Vážna vec (napr. vražda, krádež veľkej hodnoty, cudzoložstvo, ťažké pohoršenie, úmyselné vynechanie nedeľnej omše).

2. Plné vedomie, že ide o ťažký hriech.

3. Dobrovoľný súhlas – človek to chce urobiť, aj keď vie, že je to zlé.

Dôsledok: človek stráca posväcujúcu milosť – vzťah s Bohom sa pretrhne.

Náprava: je potrebná sviatosť zmierenia.

V našej farnosti sa spovedá pol hodinu pred sv. omšou. Ak by chcel niekto generálnu sv. spoveď alebo duchovný rozhovor, netreba sa báť osloviť správcu farnosti a dohodnúť si stretnutie. Ak som nebol dlhšie na sv. spovedi, hriechy si môžem napísať na papier.